Šanca pre lepšiu mládež

,,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" ( Ján 13 kap., 35 verš )

Sv. Katarína Labouré

laboure.jpg

Sv. Katarína Labouré


Sv. Katarína Labouré (čít. laburé) pochádzala z burgundského kraja vo východnom Francúzsku. Tam sa narodila 2. mája 1806 v dedinke Fain-les-Moutiers (čít. fen-le-mutije). Bola deviata z jedenástich detí skromnej roľníckej rodiny. Jej pôvodné krstné meno bolo Zoe. Keď mala Zoe deväť rokov, zomrela jej matka. Vtedy sa osobitne primkla k Panne Márii ako k svojej nebeskej matke . O tri roky neskôr jej staršia sestra, ktorá sa starala o domácnosť, odišla do rehoľnej spoločnosti Dcér kresťanskej lásky. Otec zveril vedenie domácnosti dvanásťročnej Zoe. Pomáhala jej pritom staršia slúžka a mladšia sestra Antónia. Dorastajúce dievča príkladne plnilo úlohu gazdinej . Keď mala Zoe 14 rokov, k pravidelnej modlitbe začala vždy v piatok a sobotu pripájať aj pôst. Keď mohla, chodila aj vo všedné dni na sv. omšu do jedného chudobinca. Plná zaujatosť prácou a inými povinnosťami jej nedovolila chodiť do školy. Čítať a písať sa naučila až neskôr. No zato už pri dospievaní vážne uvažovala o svojej budúcnosti. Chcela sa stať rehoľníčkou. Preto odmietala ponuky k sobášu. Pri voľbe rehoľnej spoločnosti jej pomohol živý sen, v ktorom ju sv. Vincent de Paul povzbudil k vstúpeniu do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky ľudovo nazývaného vincentky. Zoe vstúpila do noviciátu vincentiek 21. apríla 1830. S rehoľným rúchom prijala rehoľné meno Katarína . Práve v tom čase sa mohla zúčastniť na slávnostnom prenesení ostatkov sv. Vincenta de Paul z chrámu Notre Dame (čít. notr dam) do kaplnky lazaristov (ktorých založil sv. Vincent) na ulici rue de Sevres (čít. rú d´sévr). Už v tom čase sa začali prejavovať mimoriadne omilostenia mladej rehoľníčky v podobe videní . V súvislosti s prenesením ostatkov zakladateľa apoštolských spoločenstiev lazaristov a Dcér kresťanskej lásky Sestre Kataríne Labouré sa po tri dni zjavovalo srdce sv. Vincenta nad malou schránkou s jeho ostatkami v kaplnke noviciátneho domu sestier na ulici rue du Bac (čít. rú dü bak). V tom istom roku Sestra Katarína mala v júni videnia Pána Ježiša v Eucharistii a Krista Kráľa . Okrem toho od septembra do decembra zažila aspoň päť zjavení Panny Márie . Najdôležitejšie z nich sa odohralo 27. novembra, keď sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili tzv. Zázračnú medailu P. Márie s nápisom "Ó Mária, počatá bez poškvrny hriechu, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame!" Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842. Alfonz Ratisbonne bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí Zázračnej medaily od priateľa sa pod vplyvom zjavenia Panny Márie stal kresťanom, katolíckym kňazom a spolu s bratom Teodorom založil rehoľné sestry a spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion (Sionskej Panny Márie) na obrátenie Židov. Náhle a nečakané obrátenie Alfonza Ratisbonna vyvolalo veľký ohlas a viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily. Sestra Katarína Labouré sa s mimoriadnymi omilosteniami nezdôverila nikomu okrem svojho spovedníka pátra Aladela. Iba po jeho smrti pokladala za potrebné povedať o nich svojej predstavenej. Počas noviciátu na nej nik nezbadal nič mimoriadne. Bola síce nevšedne nábožná, ale pritom jednoduchá a pokojná. Preto pri ukončení noviciátu predstavení zaznačili o nej takýto posudok: "Katarína Labouré, silná, strednej postavy, vie slabšie čítať a písať. Má dobrú povahu a priemerný úsudok. Je nábožná a usiluje sa o čnosť." S takýmto hodnotením ju poslali do chudobinca na parížskom predmestí sv. Antona. Tam strávila 45 rokov rehoľného života. Konala najnižšie práce okolo starých v kuchyni, v krajčovni, na gazdovskom dvore a na vrátnici. Jej jednoduchosť, poníženosť a pokoj boli najsilnejším dôkazom toho, že omilostenia, ktoré dostala, boli pravé . Keď sa predstavená dozvedela o jej mimoriadnych zážitkoch a vyjadrila svoj obdiv, skromná sestra je dala najavo, že sa nemá čím pýšiť. Aj čítať a písať sa naučila až v reholi. Ona je iba nástrojom v Božích rukách a z Božej vôle je jednoduchou posolkyňou Panny Márie. Sestra Katarína Labouré zomrela 31. decembra 1876, teda 70-ročná. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária. Dcéry kresťanskej lásky slávia aj sviatok Zjavenia nepoškvrnenej Panny Zázračnej medaily, a to deň pred sviatkom sv. Kataríny Labouré, to znamená 27. novembra. Zdroj: Wikipedia

 
Vítam ťa na stránke,ktorá podporuje lepšiu mládež.