Šanca pre lepšiu mládež

,,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" ( Ján 13 kap., 35 verš )

Pápež Ján XXIII.

200810281552_Ioannes

Pápež Ján XXIII.

Všetky naše dni sú v Božích rukách, a pretože život a milosrdenstvo pramenia z tohto zdroja, niet ani najmenšieho dôvodu znepokojovať sa.Nemôžem zabudnúť, že nikdy nie som sám, ani vtedy, keď sa cítim sám: veď ma vidí Boh, Mária a môj anjel strážny. Malomyseľnosť nepochádza z ničoho iného, iba z nedostatku viery. Nebol to sám Majster, ktorý v podobných okolnostiach povedal Šimonovi: "Maloverný, prečo si zapochyboval?" Kresťanská viera sa nemá čoho obávať ani zo strany vedy, ani zo strany techniky, ktorá má v nej pôvod, naopak, učí nás, že ich možnosti sú oslavou stvoriteľskej dobroty Boha, ktorý povedal: "Naplňte zem, podmaňte si ju." S krídlami viery a modlitby pozdvihnime sa vždy bližšie k Pánovi. Takýmto spôsobom bude ľahké zosúladiť plynutie času s nadprirodzeným životom. Aj keď je zlo naozaj smutná realita, tak dnes, ako i včera, predsa nedokáže nikdy - a to dobre vieme - premôcť dobro. Nech sa stane, čo sa stane - nikdy sa nestane nič osudné: ak máme pevnú a hlbokú vieru v Darcu každého dobra, zostaneme neotrasiteľní v našej nádeji. Budeme stále radostnejší, ak bude s nami Pán, tak v prirodzenom poriadku, ako i v nadprirodzenom. Potom nám nikdy nebude chýbať trpezlivosť s bratmi: budeme ich znášať s veselosťou. Moja duša sa nachádza pred tebou ako čistá stránka. Pane, napíš do nej, čo chceš, som tvoj. Treba ďakovať Bohu za dobrodenia jeho stvorenia, chváliť ho, že dal človeku rozum, aby myslel, ruky, aby pracovali, a prosiť ho, aby nám pomáhal pokojne pracovať v službe blížnym. Nedôverujúce duše nevidia nič iné len mrákavy doliehajúce na zem. My však máme pevnú dôveru, že náš Spasiteľ neopustil svet, ktorý sám vykúpil. Kto prijal od Boha vznešený dar krstu, nemusí sa báť nijakého zla. Odvahu! Boh nezomiera a Kristove prísľuby sú nezrušiteľné. Pánova milosť je s nami, s ňou sme pripravení čeliť každému zlu. Aj uprostred nevyhnutných ťažkostí nech sa každý ustavične úplne odovzdáva do Božej vôle, v istote, že niet slzy, ktorú by Pán nevidel, ani vzdychu srdca, ktorý by nepočul, ani obety, ktorú by on nepoznal. Nariekanie nič nevyrieši. Treba sa pohnúť dopredu, predchádzať nebezpečenstvám, dôverovať. Najkrajším pomenovaním Boha je milosrdenstvo. To nech vzbudí veľkú dôveru aj uprostred plaču. Nesmieme sa nikdy zarmucovať pre ťažkosti, v ktorých sa nachádzame, ale majme dôveru, pozerajme hore a myslime na raj. Uprostred spleti toľkých ľudských slov je evanjelium jediným hlasom, ktorý osvecuje, priťahuje, posilňuje i nasycuje. Stredobodom každej pozornosti má byť ľudská osoba, stvorená na Boží obraz a podobu a vykúpená predrahou krvou Krista. Ľudia dneška, presvedčení, že sú vo všetkom sebestační, veľmi ľahko zabúdajú na Božie zákony, a pozbavení duchovného slnka riskujú, že zostanú pochovaní v dobe ľadovej. Naša sloboda v Kristovom svetle a v jeho milosti sa stáva podrobením sa láske a obete a zároveň ich oslavou. Vo vzťahu k pozemskému životu sa naša sloboda stáva prípravou na život v nebi, ktorý nás čaká na druhom brehu. Boh sa neuspokojí s tým, čo robíme iba napoly, akoby na pôžičku. Nie veľké a výnimočné veci, ale výnimočná dokonalosť v obyčajných a malých veciach. Nič je všetko. V týchto jednoduchých slovách sa skrýva program typicky asketického života, úplné zapretie seba, vernosť milosti, horlivosť bez hraníc. Boh chce, aby sme nasledovaním príkladu svätých prijali životnú miazgu čnosti, aby nám takpovediac vošla do krvi, a potom ju prispôsobili našim postojom a okolnostiam. Celý život by mal byť jednou silnejúcou piesňou, ktorá mohutnie tým viac, čím viac sa otvára všetkému, čo je vzácne pred Bohom. Nestačí žiť v zhode s kresťanskou náukou a potom sa utiahnuť do izolácie, mysliac si, že sme už splnili svoju úlohu. Nestačí to, nestačí! Pán chce spásu všetkých. Chlieb, podobne ako voda, ktorú pijeme, a vzduch, ktorý dýchame, je znakom skutočného bratstva medzi ľuďmi, ktoré má svoj pôvod v otcovstve Boha a ktoré sa prejavuje v spoločnom užívaní jeho darov. Keď sme verní Pánovmu povolaniu, ale tak opravdivo, s vážnosťou, zanietením, elánom, máme zaručené skutočné potešenie zo života. Človek je povolaný spolupracovať s plánmi Boha Stvoriteľa. Túto vznešenosť ľudského úsilia, aj toho najskromnejšieho, pripomína a povznáša Ježišova práca v nazaretskej dielni. Hlas Cirkvi je ako hlas matky: niekedy sa môže zdať suchopárny, ale predsa je aj nežný i rozhodný, odvracia od zla a zachraňuje. Sme povinní nezostávať mysľou v minulosti, ale prispieť tým, čo máme v rukách, k lepšej a istejšej budúcnosti. Netreba vždy hrdinské skutky. Keď je život ustavičným darom v službe Kristovi, Cirkvi a dušiam, to stačí na naše posvätenie a na našu slávu, aj bez riskovania života v úžľabinách hôr. V živote, ako viete, nemá cenu chýr, ktorý sa získa, ani veci, ktoré vidno, ale láska, s ktorou sa plní Božia vôľa. Medzi všetkým veľkým a chvályhodným, čo môže byť na svete, je žitá a praktizovaná láska to jediné, čo zostane a bude svietiť najjasnejším svetlom až naveky: "Láska nikdy nezanikne." Ako krv, čo ticho prúdi v žilách, dáva život, sfarbenie a odolnosť celému telu, tak láska, tá skrytá, no pulzujúca životná miazga, robí záslužným a účinným každý dobrý skutok. Toto je mojou radosťou: dávať. A ako by som len chcel dať sa vám ešte viac, rozdať sa pre každého z vás! Ak nenávisť priniesla už toľko trpkého ovocia smrti, mali by sme rozniesť znova tú kresťanskú lásku, ktorá jediná dokáže zjemniť drsnosť, prekopať nebezpečenstvo a uľahčiť utrpenie. Láska je výsledok a vrchol všetkých najlepších vlastností. Ona má preniknúť každý skutok, každú myšlienku, každý pocit. Telo, ktoré vám slúži a v ktorého pohyboch a harmónii sa odráža lúč krásy a všemohúcnosti Stvoriteľa, je iba nástrojom, ktorý musíte urobiť poslušným a otvoreným mocnému vplyvu duše. Pravdu musíme povedať všetkým, no musíme ju šíriť s prívetivosťou a láskou, aby bola príťažlivá a podmanivá. Veľa povzbudenia a radosti.... Zdroj: Myšlienky svätých

 
Vítam ťa na stránke,ktorá podporuje lepšiu mládež.