Šanca pre lepšiu mládež

,,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" ( Ján 13 kap., 35 verš )

Zelený štvrtok

Jezis_stvrtok.jpg

Zelený štvrtok- deň poslednej večere


Pozývam vás, aby sme sa spoločne zamysleli nad nastávajúcimi chvíľami Veľkej noci. Je smutné, ale je to tak, že mnoho, a to nielen mladých ľudí vidí v tomto najväčšom cirkevnom sviatku, iba nejakú tradíciu, folklór, zvyk, ktorý je v ich vedomí zafixovaný ako šibačka či oblievačka, pričom to najpodstatnejšie, čo je zmyslom kresťanskej viery a kresťanského žitia im mnohokrát uniká. Preto sa pokúsme viac vhĺbiť a ponoriť do veľkého veľkonočného tajomstva našej viery. Zeleným štvrtkom vstupujeme do Veľkonočného trojdnia, počas ktorého si osobitne pripomíname slávenie Poslednej večere, pri ktorej Pán Ježiš obetoval Bohu svoje telo a krv pod spôsobom chleba a vína ako výkupnú obetu za nás všetkých, a aj nám dal príkaz požívať tento pokrm, aby sme tak raz vošli do nebeskej slávy. (porov. Jn 6, 54 - 58) Kristus pri Poslednej večeri ustanovil sviatosť Eucharistie, no ustanovil i ďalšiu sviatosť - sviatosť kňažstva, aby Boží služobníci - kňazi, slávili Eucharistiu, aby sa vedeli rozdávať tak, ako sa dáva Kristus v malom kúsku chleba. No tieto slová nepatria len zasväteným, patria nám všetkým. Ježiš je vzor, dáva príklad služby, príklad, ako máme žiť pravé Kristovo evanjelium. Tak ako sa on prepásal zásterou a začal umývať apoštolom nohy, tak si aj my máme navzájom umývať nohy. Myslím si, že tieto slová nepotrebujú nijaký komentár. Už jasnejšie to Pán ani nemohol povedať a dosvedčiť. Tu jasne vidieť, že nie sú to len slová, ktorými učil, ale skutočná služba. Vieme, že bez pravidelného pokrmu pre telo, by sme dlho nevydržali. No vieme aj to, že nielen naše telo potrebuje pokrm, že tak, ako potrebujeme pokrm pre telo, pre svoj biologický život, potrebujeme aj pokrm pre dušu, pre svoj duchovný život. Jánovo evanjelium opisuje zázračné rozmnoženie chleba, zázrak, ktorý urobil Pán Ježiš, keď nasýtil z piatich chlebov a dvoch rýb celý zástup ľudí - len mužov tam bolo päťtisíc a k nim treba prirátať ženy a deti. Potom, čo sa všetci nasýtili, nazbierali ešte dvanásť plných košov odrobín. (porov. 6, 1 – 14) Toto zázračné rozmnoženie chlebov je prípravou na ustanovenie Eucharistie. Pripomeňme si slová, ktoré evanjelista opisuje pri tomto zázraku: Pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chlieb a dával učeníkom... Toto sú slová Eucharistickej modlitby, ktoré aj kňaz hovorí pri svätej omši, keď sa z chleba stáva telo Pána Ježiša a keď víno premieňa na Kristovu krv. To je to nepochopiteľné nesmierne tajomstvo, z ktorého každý z nás má čerpať silu pre svoj každodenný život, lebo Eucharistia to je opravdivý Kristus pod spôsobom chleba a vína, to je Večný chlieb, ktorý sa láme a dáva nám všetkým. Eucharistia má úžasnú moc, dáva človeku to, čo nikde nemožno dostať ani si kúpiť. Jej prijímanie nás zjednocuje s Ježišom Kristom, rozmnožuje v nás posväcujúcu milosť, oslabuje našu náchylnosť na zlé a dodáva nám silu konať dobro, očisťuje nás od všedných hriechov a chráni nás pred ťažkými hriechmi. Robí človeka šťastným, spokojným, vyrovnaným pri rozličných neľahkých životných situáciách, dodáva mu silu a optimizmus. Spomenul by som tu moju osobnú skúsenosť. Chodil som chorým podávať Eucharistiu a pritom ma oslovil príklad jedného už vyše deväťdesiat ročného starčeka, ktorý mal amputované obidve nohy. Bol už asi desať rokov na vozíčku. Vždy, keď som prišiel k nemu, bol som veľmi povzbudený, lebo hoci nemal nič a bol odkázaný len na pomoc druhého, mal to najcennejšie, čo mu dodávalo silu do jeho každodenného neľahkého života. Bola to Eucharistia, liek na ľudské slabosti, posila do bojov a zápasov a nádej na večný život. V knihe proroka Izaiáša čítame to, čo hovorí Pán: Kto je smädný, nech príde, aj ten čo nemá peniaze. Poďte, kupujte bez striebra, víno a mlieko bez platenia. Boh nám dáva všetko zdarma. On neurčuje výšku ceny, za ktorú by sme si ho mohli kúpiť. On je Bohom všetkých, pre všetkých. Záleží od konkrétneho človeka, či chce čerpať z tohto nevysýchajúceho prameňa Eucharistie pre svoj život. Veď akou veľkou láskou nás musí milovať náš nebeský Otec, keď za nás ako výkupnú obetu dal svojho Jednorodeného. On, Ježiš, Boží Syn nám svojou nekonečnou láskou, ktorá sa prejavila na kríži, zaistil večný život, a tak sa nám dal za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti. A aká je moja úcta a vďačnosť za všetko, čo pre mňa Boh pripravil, čo mi dal? Ako si uctievam Pána v Eucharistii? Prichádzam ho pravidelne pozdraviť, pokloniť sa mu, načerpať silu, odprosiť, poďakovať , ale aj poprosiť? Kristus o sebe hovorí: Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať a kto verí vo mňa nikdy nebude žízniť. Kristus na nás čaká, preto sa nedajme prosiť, nebuďme minimalistami! Nemôže nám predsa stačiť aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať Oltárnu sviatosť. Veď tak, ako človek potrebuje pokrm, ktorý zasycuje naše telo, tak má byť pre kresťana svätá omša tým, čo dáva pokrm Eucharistie a Božieho slova. Vyzýva nás k tomu aj Svätý Otec Ján Pavol II., keď hovorí: Účasť na Eucharistii každého pokrsteného človeka má byť srdcom každého jedného dňa. Ďalším príkladom pre nás môže byť ruženec Svetla, kde v piatom desiatku sa zamýšľame nad tajomstvom: ...Ježiš, ktorý nám dal seba za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti. Majme to vždy na pamäti a nezabúdajme pravidelne pristupovať k sviatosti pokánia, a tak očistení od hriechov prijímať samého Krista pod spôsobom chleba a vína, lebo Eucharistia nám otvára bránu do večného života.

 
Vítam ťa na stránke,ktorá podporuje lepšiu mládež.