Šanca pre lepšiu mládež

,,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" ( Ján 13 kap., 35 verš )

Veľký piatok

umuceni_krista.jpg

Veľký piatok- deň pánovej smrti


V tento deň si pripomíname utrpenie, umučenie a smrť Ježiša Krista na kríži. O liturgickom slávení tohto sviatku rozpráva prodekan Teologickej fakulty v Košiciach Mons. Gabriel Ragan: „Veľký piatok je dňom Veľkonočného trojdnia. Je nazývaný aliturgickým, takisto ako Biela sobota, pretože v tieto dni sa neslávi eucharistia. Samotná liturgia sa však v tento deň koná. Je to známe už z cestopisu pútničky Etérie zo 4. storočia, v ktorom sa hovorí o tom, že sa o 12-tej hodine na Veľký piatok v Jeruzaleme v chráme Božieho hrobu, inak nazývanom aj chrámom Vzkriesenia, stretávali veriaci, aby tam od dvanástej do tretej hodiny počúvali sväté písmo, evanjelium o udalostiach Ježišovho utrpenia a smrti. Na tomto mieste si pripomenuli aj iné skutočnosti. Tento spôsob sa preniesol aj do slávenia v celej Európe, a teda aj do slávenia v latinskej Cirkvi. Máme tak liturgiu, ktorá sa má čo najviac priblížiť k tretej hodine odpoludnia, no môže byť aj neskoršie. Počas nej si bohoslužbou slova pripomíname udalosti Pánovho utrpenia, jeho smrti, pričom sa táto bohoslužba slova končí jednou z najstarších foriem modlitby veriacich, ktorú vedie kňaz. Druhou časťou tohto liturgického slávenia je poklona Kréta, treťou je podávanie svätého prijímania. U nás k tomu pristupuje aj štvrtá časť, vystavenie Sviatosti Oltárnej v Božom hrobe. Tento spôsob liturgie sa v tento deň, aj keď je bez slávenia svätej omše, nevyhýba celému Veľkonočnému tajomstvu, pretože zvlášť sväté prijímanie je pripomienkou aj prežívaním skutočnosti, že zmŕtvychvstalý Kristus je stále medzi nami. Ani tento deň nie je bez toho, aby sme si uvedomili, že Veľkonočné tajomstvo je nedeliteľné. Je tu utrpenie a smrť Pána, ale aj jeho zmŕtvychvstanie, ktoré si pripomíname, sprítomňujeme. Ono je historickou skutočnosťou, ktorú znova prežívame.“ K zvyku ustanovenia Božieho hrobu v kostoloch Mons. Ragan dodáva: „Tento zvyk v kostoloch je veľmi starý, aj keď nie je na všetkých miestach v Cirkvi. Napríklad z Chorvátska je známy už z 8. storočia. Mali tam stráženie Božieho hrobu. Bola tzv. 40 hodinová stráž, počas ktorej sa veriaci striedali pri mieste, ktoré sa nazývalo Božím hrobom. V neskoršom stredoveku, až v novoveku sa tento spôsob zvlášť v strednej Európe spojil s tým, že sa od 15. storočia v Božom hrobe umiestňovala eucharistia najprv v korporále a od 16. storočia bola vystavená v monštrancii. Tento spôsob úcty eucharistie v Božom hrobe vyhovoval ľudovej zbožnosti a dodnes je obľúbeným, aj keď to liturgicky nie je najvýhodnejšie spojenie, ktoré sa naznačuje tým, že monštrancia v Božom hrobe je zakrytá priesvitným závojom, čo je znakom toho, že Kristus je v hrobe. Toto slávenie by malo byť nejakým spôsobom tlmené, ale nateraz je možné, aby sa týmto spôsobom naďalej táto ľudová úcta prejavovala, aby sa prichádzalo k vystavenej sviatosti oltárnej v Božom hrobe. Z tejto poklony v Božom hrobe sa už oddávna vyvinula aj 40 hodinová poklona, ktorá sa usporiadala do tzv. večnej poklony, ktorá sa koná v našich farnostiach v iných časoch celého roka. Po jednotlivých kostoloch biskupstva sa potom koná poklona každý deň. Je to vlastne večná poklona, ktorá trvá počas celého roka. Toto slávenie na Veľký piatok nás privádza k tajomstvu Kristovho utrpenia a smrti, zároveň to však nie je len nejaký plač nad Kristovým utrpením, jeho bolesťami, smrťou, nie je to jeho, akoby pohreb, jeho oplakávanie, ale pri tomto si uvedomujeme, že on je dnes prítomný vo všetkých bolestiach tohto sveta, našich chorobách, vo všetkých ťažkostiach, ktoré sú dnes prítomné v tomto svete a sú ťažko liečiteľné. Zároveň sme si istí, že je tu prítomný zmŕtvychvstalý Kristus, pretože on len raz zomrel a vstal z mŕtvych a viac už neumiera. Sme si istí tým, že Krista sprítomňujeme v dnešnom čase aj v tomto Veľkonočnom tajomstve jeho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Zároveň sme si istí tým, že očakávame víťazstvo Kristovo, víťazstvo nad smrťou, nad všetkými bolesťami a problémami, ktoré nás sužujú.“

 
Vítam ťa na stránke,ktorá podporuje lepšiu mládež.