Šanca pre lepšiu mládež

,,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" ( Ján 13 kap., 35 verš )

Biela sobota

biela_sobota.jpg

Biela sobota- veľkonočná vigília


1. Obeť svoju veľkonočnú oslavujme, kresťania, Pán za nás dal krv nevinnú; chváľme ho bez prestania.
2. Ovce našiel už Baránok, nás, ovečky stratené; zmieril nás so svojím Otcom, hriechy sú nám zhladené.
3. Súboj divný viedli spolu život i smrť ukrutná; Pán života mrie i vstáva, smrť nás už viac nesputná.
4. Povedzže nám, ó Mária, čos` videla na ceste? „Hrob som zrela oslávený, kameň nebol na mieste.
5. Videla som svedkov z neba, na kameni sedeli; plachtu, v ktorej Pán bol v hrobe, skladali už anjeli.
6. Vstal Pán, Kristus, nádej moja! Čuj a plesaj, ó, svete! Náhlite do Galiley, tam ho aj vy uzriete.“
7. Vieme, že Pán z mŕtvych už vstal, Kristus náš, aleluja. Milostivý buď, Kráľ Kristus! Sláva ti, aleluja.


Po dráme Veľkého piatku je Biela sobota určitým kontrastom. Celý tento deň je poznačený tichom, ktoré je plné očakávania a vrcholí takým radostným spôsobom, že ho možno porovnať len s atmosférou Vianoc. Nečudo, veď to, čo sa na Vianoce začína, dosahuje vrchol na Veľkú noc. Človek, ktorý sa pádom do hriechu oddelil od Boha a ocitol sa v tme, potrebuje na návrat k Bohu špeciálne svetlo. Je ním sám Boh, ktorý vychádza človeku v ústrety, aby ho očistil, posvätil a osvecoval mu správnu cestu. Toto vyjadruje prvá časť obradov. Jej zavŕšením je osobitný oslavný a ďakovný spev človeka, ktorý jasá nad veľkosťou Božej dobroty. Druhá časť - liturgia slova - nám umožňuje veľmi konkrétne si pripomenúť, s akou láskou sa Boh stará o človeka počas celých dejín spásy. Medzi jednotlivými čítaniami zaznieva spev žalmov ako refrén vďaky a radosti na počuté Božie slovo. Dominuje však Glória, v speve ktorej cítiť jasnú istotu a radosť z vykúpenia. Jeho neodvolateľnú platnosť podčiarkuje triumfálny hlahol zvonov. Slávnostné Aleluja - výzva Chváľme Boha! - a evanjelium ako zvesť o Kristovom zmŕtvychvstaní nás pozývajú na radostné a trvalé prežívanie spásonosnej prítomnosti živého Boha v našom živote. To je však možné len v úzkom spojení s Kristom, ktoré dosahujeme sviatosťou krstu. Tretia časť obradov nás preto upriamuje na tento základný a prvý zdroj duchovného života, ktorého veľavravný predobraz vidíme už v Starom zákone. V knihe Exodus (kap. 14) sa vody Červeného mora, v ktorých Izraeliti tušili istú smrť, stali pre nich záchranou a začiatkom novej etapy života. Podobne ponorenie krstenca do vody symbolicky naznačuje jeho smrť a jeho vynorenie, nový život. Sv. apoštol Pavol to potvrdzuje: Všetci, čo sme pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme pokrstení. Krstom sme teda s ním pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych... aj my žili novým životom (Rim 6, 3 - 4). Kristus totiž vo svojom utrpení smrť nielen tušil, ale ju aj skutočne podstúpil. No na tretí deň vstáva k takému životu, ktorý je definitívnou etapou nielen pre neho, ale aj pre všetkých ľudí: Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje (Rim 6, 9). A všetci, čo sa mu podobajú v smrti, budú mu podobní aj v zmŕtvychvstaní - v novej a nekonečnej plnosti života (porov. Rim 6, 5), lebo ak sme zomreli v spojení s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť (Rim 6, 8). No nejde o akýkoľvek život. Spojenie s Kristom nám ponúka najvyš šiu kvalitu a plnosť života, akú si ani nevieme predstaviť. Apoštol Pavol to vysvetľuje na kontraste otroctva hriechu (v absolútnom poprení ľudskej dôstojnosti) a slobode Božích detí neodvolateľne prežívajúcich plnosť každého dobra. Človek prirodzene túži po tejto plnosti. No vo vedomí svojej slabosti pravdivo poznáva, že potrebuje pomoc. Preto na základe Kristovej záslužnej obety spoločne s tými, ktorí už dosiahli slávu večného života, prosí Boha Otca o milosť zrodu do nového života. Tak ako Boh Otec poslal Syna, aby zostúpil do smrti a urobil ju bránou k večnému životu, aj pri posvätení krstnej vody kňaz ponára do nej veľkonočnú sviecu - symbol Krista, zdroj večného života pre ľudí. Človek, ktorý sa do krstnej vody ponára s vierou v živého Boha v troch osobách, má preto účasť na Kristovom živote. No predtým sa musí slobodne vzdať všetkého, čo odporuje Kristovmu zmýšľaniu, slovám i skutkom. V úsilí žiť na zemi podľa Kristovho príkladu veľmi skoro zistí, že je to náročné. Kresťan úprimne cíti, že na rozvíjanie svojho krstného povolania - stále viac sa podobať Kristovi - potrebuje ako svoj každodenný chlieb živý kontakt s Bohom. Práve preto potrebuje využívať všetky prostriedky, ktoré mu Boh ponúka ako zdroj duchovnej posily. Poznáme ich: modlitba, Božie slovo, sviatosti, živá účasť na svätej omši... Ale ako ich skutočne využívame? Sú predsa zdrojom a posilou Božieho života v nás! Sú tou prepotrebnou silou, ktorá nám tak často chýba v konkrétnych prejavoch nášho každodenného života! Nakoľko si ceníme svoj pozemský život? Čo sme schopní preň obetovať? A čo je to v porovnaní s darom nadprirodzeného a večného života? Nepremrhajme ani jedinú milosť, ktorú nám Boh ponúka! Veď nám nedáva čosi, ale seba samého! On obetoval svoj život, aby sme my mali večný život! A aby už aj náš pozemský každodenný život vďaka znovuzrodeniu v Kristovi bol nepretržitou oslavou vzkrieseného Krista, živého Boha uprostred svojho ľudu.

 
Vítam ťa na stránke,ktorá podporuje lepšiu mládež.