Šanca pre lepšiu mládež

,,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" ( Ján 13 kap., 35 verš )

Úvod

Boh vo svojej prozreteľnosti stvoril človeka na svoj obraz a umiestnila ho na vrchol všetkého svojho stvorenia. (por. Gn 1, 27). Obdarovala ho tou najcennejšou schopnosťou, akú vlastnia anjeli v nebi - žiť pre lásku. Tento nepochopiteľný dar úzko súvisí s čnosťou viery, ktorou Otec prozreteľne obdarúva svoje najmilovanejšie stvorenie. Stvoriteľ dal človeku možnosť vnímať a spoznávať jeho mnohé diela. Vďaka telesnému zraku je schopný vidieť okolo seba mnohé stopy božej lásky, zvlášť v prírode, ktorej sa nedotkla ľudská ruka a zachovala si pôvodnú krásu, s akou vzišla z božích rúk. No človek je obdarovaný cennejším zrakom - očami viery. Vďaka nim môže vidieť oveľa viac, dokonca aj za hranice pozemského života. Zároveň je schopný odkrývať tie najcennejšie hodnoty - duchovné krásy, telesným očiam neviditeľné, vzťahujúce sa predovšetkým na Otca milosrdenstva, Ježišovu i našu Matku Máriu, anjelov, svätých, i na ľudí, ktorý žijú v súlade s Božou vôľou. Obdivovanie týchto najvznešenejších duchovných krás človeka veľakrát privádza k údivu, vnútorne ho oslovuje a napĺňa šťastím. Malo by pohnúť jeho srdce k modlitbe vďaky i chvály a nasmerovať jeho pohľad na pôvodcu lásky celkom jednoducho a konkrétne: "Vďaka ti, Bože, za tvoju lásku. Vďaka ti za tvojho milovaného Syna. Vďaka ti za tvojho Svätého Ducha. Chválime ťa za dar Eucharistickej prítomnosti medzi nami. Chválime ťa, Pane, za našu Matku Máriu. Dobrorečíme ti, Bože, za všetku duchovnú krásu, ktorú nám predostieraš a za schopnosť vnímať ju očami našej viery."

Boh skutočne dokonale miluje celú ľudskú rodinu. (por. Jn 3, 16). Človeka obdaroval rozumom, aby mohol uvažovať a rozjímať o tejto najdôležitejšej pravde a zároveň mu dal slobodnú vôľu, aby vďaka nej mohol svojím životom dať odpoveď Božej láske a zjaviť ju dnešnému svetu. To je tá nie ľahká, ale pritom najvznešenejšia úloha človeka, putujúceho k Otcovi. To je jediná cesta života, ktorá odkrýva pravý a najcennejší zmysel ľudskej existencie, napĺňa ľudskú dušu pokojom a uisťuje ju o správnosti jej zamerania k večnej blaženosti v nebi. Dieťa nebeského Otca a nebeskej Matky, kráčajúce touto cestou života, prijme veľmi ľahko svojím rozumom a srdcom Kristove prisľúbenie: "Idem vám pripraviť miesto, aby ste aj vy boli tam, kam idem ja." (por. Jn 14, 2-3). Život ponorený do radostného Kristovho uistenia musí privádzať človeka k objaveniu nového vnútorného šťastia, ktoré podnecuje k usilovnému hľadaniu tých najvznešenejších, telesným očiam neviditeľných krás a zároveň k túžbe, aby ich zjavil vo svojom osobnom živote. Človek, snažiaci sa ísť touto cestou života, musí nutne rátať s obetou spojenou s uskutočňovaním lásky, ale zároveň získava cennú vnútornú skúsenosť, vďaka ktorej je nabádaný k modlitbe vďačného uznania: "Môj Bože, aké úžasné je byť v tvojej blízkosti. Vďaka ti za dôveru, s ktorou mi zveruješ životnú úlohu zjaviť tvoje kráľovstvo dnešnému svetu, mojej rodine, spoločnosti. Túžim, aby poslanie, ktoré si mi zveril a zjavil ako tvoju vôľu, bolo pre mňa kľúčom otvárajúcim bránu k skutočnej blaženosti a srdciam mojich blížnych. Chválim ťa, môj Bože, za dôveru, ktorú prejavuješ ku krehkému ľudskému stvoreniu"...

V nasledujúcich myšlienkach tohto malého dielka by som chcel uprieť duchovný zrak ľudí dobrej vôle na najvznešenejší kvet svätosti, ktorým starostlivý Otec, najkonkrétnejšie zjavil ľudstvu plnosť mnohých duchovných krás. Ak verne sledujeme udalosti zo života nepoškvrnenej Panny a našej Matky Márie zapísané v evanjeliu, nutne nás musia osloviť a privádzať k pochopeniu Božej lásky. Práve Mária môže byť pre človeka dnešných čias tým dôležitým kľúčom od brány, ktorou Otec darúva svetu svetlo svojej milosti, rozmetajúc tmu nečistoty a hriechu. Zmyslom týchto napísaných riadkov nie je len získať poznanie Božej lásky prítomnej v živote Panny Márie, ale priviesť milovaného človeka k tomu, aby prešiel zo sféry obdivovania k nasledovaniu k jej životného príkladu. (por. Lk 11, 28). Zamyslenie sa nad udalosťami života Matky Božej v Duchu Svätom má byť cestou k pochopeniu životnej púte Panny Márie v jej hĺbke a zároveň v celosti. Má byť cestou, vďaka ktorej si môžeme vytvoriť pravý obraz o našej čistej a milujúcej Matke, ktorá rozjíma o Božom slove a uskutočňuje ho.

Mária nikdy nie je vo svojom živote nečinnou, pretože láska vždy pohýna milujúceho k činnosti. Túži sa rozdávať, zabúda na seba a myslí na iných. (por. Jn 15, 13). Miluje vždy pôvodcu lásky v odhodlaní čo najvernejšie plniť Otcovu vôľu, čo nám pripomínajú Máriine slová z udalosti zvestovania. "Služobnica Pánova", konkrétne uskutočňuje svoje veľkodušné áno, keď v požehnanom stave, napriek mnohým obetiam prichádza navštíviť svoju príbuznú Alžbetu. Udalosť taká ľudská a pritom tak hlboko Božská! Mária zostáva i naďalej konajúca, keď dáva život Božiemu dieťaťu, nesie ho vo vernosti Mojžišovmu zákonu na obetovanie do Jeruzalemského chrámu a starostlivo ho vychováva.

Mária nie je nečinná, keď počas púte v Jeruzaleme s Jozefom zisťuje, že jej milovaný Syn je stratený. Mária zostáva milujúcou a konajúcou i v tých najbolestnejších a pre človeka najspasiteľnejších chvíľach ľudských dejín, keď sprevádza Božieho Baránka na krížovej ceste a pod Ježišovým krížom prijíma celé ľudstvo do svojej materinskej lásky a ochrany. To je obdivuhodný život našej nebeskej Matky, ktorá ponorená do Pánovej milosti v rozjímaní o Otcovej láske, zviditeľnuje životom evanjelium svojho milovaného Syna. To je pohľad na častokrát ustarostenú a bolestnú Máriu, no ona je zároveň vnútorne nepochopiteľne šťastná. "Blahoslavená si, lebo si uverila v to, čo ti povedal Pán" (por. Lk 1, 45), pripomína nám evanjelium. Áno, práve toto najcennejšie životné šťastie nám chce predstaviť Mária. Šťastie zo živej viery, o ktorej vydávajú svedectvo naše skutky a vzťahy k blížnym. Šťastie omnoho väčšie, ako obeta, ktorú požaduje uskutočňovaná láska. Šťastie, ktoré môže vo svojej duši zakúsiť každý človek žijúci opravdivo z viery, ako predzvesť večnej blaženosti v nebi.

Zahľadieť sa telesnými očami na kvitnúcu jarnú lúku je skutočne krásne. No tento pohľad nás predsa nemôže dokonale uspokojiť. Aby sme si ho predĺžili, prinášame kyticu kvetov do svojich domovov. Keď očami viery hľadíme na najvznešenejší kvet ľudského stvorenia, nepoškvrnenú Pannu, tiež musíme byť oslovení jej krásou. Ale toto dôležité poznanie nestačí pre uspokojenie človeka. Mária by nám ako nežná Matka s láskou pripomenula: "Hľaďte na moju duchovnú krásu, rozjímajte o nej a modlite sa k svojmu Otcovi, aby ste si ju privlastnili. Nezabudnite prosiť o Božiu milosť, ktorá vás privádza k rozkvetu svojho duchovného života, podľa môjho príkladu"...

Nech nám Mária, ako nevesta Ducha Svätého, vyprosuje u Pána potrebné milosti pre hlboké pochopenie vznešenosti duchovného života podľa svätého evanjelia a zároveň silu, potrebnú na to, aby sme sa s radosťou odhodlali vydať na cestu obety a pravého šťastia, nadchnutí jej životným príkladom. Mária i dnes zostáva aktívna a prosí prozreteľného Otca za nás. Áno, veľmi jej záleží na tom, aby v dnešnom svete zažiarila veľakrát zastieraná tvár "radostnej zvesti" o Božom kráľovstve.

Nový příspěvek

put do levoce pozvan

 
Vítam ťa na stránke,ktorá podporuje lepšiu mládež.