Šanca pre lepšiu mládež

,,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" ( Ján 13 kap., 35 verš )

Úvahy

Nebáť sa prekonávať hriechy

Verím, že každý z nás sa niekedy cíti ako matka vdova z dnešného evanjelia. Je to obdobie, keď sa nám nič nechce, každý nám lezie „hore krkom“, sme zúfalí a cítime sa slabí či opustení. Hľadáme možno pomoc, ale ona neprichádza. Na jednej strane chceme ostať sami, no na druhej hľadáme niekoho, kto by bol práve pri nás. Práve vtedy sa zvlášť zamýšľame sami nad sebou, nad tým, čo sme urobili. Občas vyčítame aj Bohu, prečo dopustil to, čo sa nám práve stalo. Či sme si to zaslúžili, a čo bude ďalej. Verím, že keď to prekonáme, cítime sa silnejší a žiari z nás radosť, že už je to preč.



Ježiš v dnešnom evanjeliu (Lk 7,11-17) hovorí mládencovi: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Všetci potom velebili Boha a hovorili: „Boh navštívil svoj ľud.“ (porov. Lk 7, 14.16)

Pán Ježiš kráča spolu so svojimi učeníkmi do mesta Naim. Keď práve spolu vstupujú do mesta, Ježiš uvidí vdovu, ktorá ide pochovať svojho jediného syna. Je zrejmé, že stalo sa niečo tragické, lebo ju sprevádzal veľký zástup ľudí. Ježišovi jej prišlo ľúto a povedal jej: „Neplač!“ Ona sa možno zadivene pozrela naň a v duchu si povedala: „Čo ty môžeš vedieť, ako sa cítim, alebo čo sa mi stalo? Prečo sa do mňa tak staráš, veď nevieš ani, kto som a čo robím.“ Ježiš ako Boh veľmi dobre vedel, čo sa jej stalo. Povzbudzuje ju a vzkriesi jej syna. Ukazuje jej a tiež ostatným ľuďom, že on je Mesiáš a Boh, ktorý je Pánom nad životom a smrťou.

Skúsme teraz preniesť túto udalosť do nášho duchovného života. Hriech robí presne to isté v nás, ako keď sa cítime tak mizerne. No na rozdiel od nepríjemnej udalosti, hriech nie vždy odzrkadlí našu náladu. Je to o to ťažšie ho rozoznať a priznať si, že sme vzdialení od Boha. Sme vzdialení od jeho lásky, lebo dávame prednosť zlu alebo sebaláske. V duchovnom živote strácame milosť posväcujúcu vtedy, keď upadneme do hriechu. Sme mŕtvi ako mládenec z evanjelia. Boh nás všetkých obdaroval slobodnou vôľou. Tým sa mu podobáme, lebo nik iný nemá také privilégium v slobodnej voľbe. Tak ako sa Boh slobodne rozhodol stvoriť svet a slobodne v láske ho stále udržuje, tak my môžeme slobodne milovať svojho Tvorcu a preukazovať lásku jemu a všetkému stvoreniu. Sám Pán Ježiš povedal: „Milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého; to je zákon i proroci. Väčšieho prikázania ako tohto niet.“ (Porov. Mt 12, 37 – 40) Áno, láska je hybnou silou v živote človeka. Tou láskou sa podobáme Bohu, lebo ako sv. Ján hovorí: „Boh je láska.“ (1 Jn 4,8) Kto nechce žiť v láske vždy a pre každého človeka, ten, môžeme povedať, nechce sa podobať Bohu a svojou slobodnou vôľou si volí zatratenie.

„Čo máme teda urobiť, keď zhrešíme?“ Verím, že každý jeden z nás si povedal: „Oľutovať hriechy a vyspovedať sa.“ Presne tak sme sa to učili už v základnej škole na náboženstve. A to je pravda. Zdá sa to tak jednoduché, ale nie vždy sa nám to tak chce. Niekedy sa vyhovárame sami pred sebou, že to má ešte čas. Stačí na Veľkú noc či Vianoce, alebo príde prvý piatok a pôjdem na spoveď. Čakáme a život ide ďalej. Hriech sa nás akoby „nedotkol“. Zvykli sme si takto žiť, veď aj tak sa nám to stane znovu. Prečo potom chodiť často na svätú spoveď? Milovaní, Boh nás nekonečne miluje a svoju lásku nám dokázal tým, že jeho vlastný Syn, On sám, zomrel za všetky naše hriechy. Prekonal smrť, tým že vstal z mŕtvych, a tak nám daroval večný život. Máme večný život, aj vtedy, keď zhrešíme. Boh od nás „iba“ chce, aby sme tie všetky naše hriechy, nedostatky, poklesky oľutovali. Pozná nás veľmi dobre, vie že sme náchylní padnúť, že nás „tlačí“ naša sebaláska, pýcha. Snažme sa preto prekonať seba samého, slobodne si vždy voliť dobro, pravdu a spravodlivosť. Niekedy si povieme: „Veď aj tak, ten Boh o nás nemá záujem.“ Podobne ako v dnešnom evanjeliu Ježiš sám sa zastavil pri neznámej vdove a povzbudil ju. Mal o ňu záujem. Boh aj teraz má o nás záujem. Posiela nám počas dňa rôzne udalosti či ľudí, ktorí nás oslovia, aby sme zanechali hriech. Stále ma o nás záujem, aby sme získali večné šťastie pre seba. Záleží od nás, či budeme počuť tento Boží hlas a prijmeme jeho povzbudenia. Nezabúdajme, že on nám vždy necháva našu slobodnú voľbu vybrať si dobro alebo zlo.

Nie je jednoduché vyhýbať sa hriechu, ale dá sa to. Príkladom nám môžu byť svätí, ktorí tu žili pred nami a dokázali to. Teraz sú už v nebi, kde žijú vo večnom šťastí. Sv. Augustín, ako dobre vieme, žil hýrivým spôsobom, pred svojim obrátením. Hľadal naplnenie života v štúdiu, hrách, jednoducho povedané v roztopašiach a v hriechu. Takýto život ho však nenapĺňal. Zmysel života nakoniec našiel v Bohu. Ako sám hovorí: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, Pane.“ Keď našiel Boha a rozhodol sa žiť v láske s Bohom a strániť sa hriechu, povedal: „Miluj a rob, čo chceš.“ Povedal podobne ako svätý Pavol, že najväčším meradlom našich skutkov má byť láska. Pravá láska, ktorá spočíva v obete, v prekonávaní seba samých. Najlepší spôsob ako nebyť chorý je prevencia proti chorobe. Podobne aj my ak nechceme upadnúť do hriechu, tak treba pestovať „prevenciu“. Pán Ježiš hovorí: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ (Mt 26, 41) Modlitba je základom našej prevencie proti hriechu. Tiež v dennom živote je potrebné, aby sme pestovali čnosti. Čnosť je stála ochota vôle konať dobro. Vôľu si takto môžeme „vypestovať“, tým že sa budeme pravidelne cvičiť v konaní dobra. Takto si navykneme konať dobro a Božia milosť nám v tom iste pomôže. Naša slobodná vôľa bude mať o to ľahšie vybrať si dobro vtedy, keď to budeme robiť pravidelne.

Skúsme sa preto zamyslieť sami nad sebou, nad svojím životom, a zvoliť si jednu čnosť, ktorú by som chcel nadobudnúť a ktorej neresti by som sa chcel počas najbližších dní zriecť. Iste, zriekanie sa neresti a nadobúdanie čnosti bude trvať dlhšie, ale keď začneme už dnes, budeme mať o to viac času, ako keby sme začali zajtra či pozajtra.
Žádné komentáře
 
Vítam ťa na stránke,ktorá podporuje lepšiu mládež.