Šanca pre lepšiu mládež

,,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" ( Ján 13 kap., 35 verš )

Úvahy

Buďme ježišovmi učeníkmi v každodennom živote

„Každý strom možno poznať po ovocí. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý zlo.“


Keď som bol mladší, tak sa ma jeden človek opýtal: „Si ty kresťanom?“ Odpovedal som: „Áno, som.“ Potom pokračoval: „Veď hej, videl som ťa často, ako chodíš do kostola. Inak čo to znamená byť kresťanom, ako sa mám správať? Lebo...“ Teraz menoval jednu osobu. „Ona tiež chodí do kostola, ale keď vyjde von, robí také veci, ktoré by som nerobil ani ja, ktorý nechodím do kostola.“ Ja som sa snažil tú osobu brániť, a potom som mu dopovedal, čo pre mňa znamená byť kresťanom.

Dnešné evanjelium (Lk 6,39-45) nám hovorí, že pravá forma v nasledovaní Ježiša sa dá posúdiť podľa ovocia, ktoré prináša. „Každý strom možno poznať po ovocí. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý zlo.“

Skúsme sa dnes spolu zamyslieť, čo to znamená byť Ježišovým učeníkom v dennom živote. Na začiatku evanjelia sme počuli príbeh o slepom človekovi, ktorý sa snažil viesť druhého slepca. Počuli sme, že nakoniec obaja padli do jamy. Verím, že nám to nepripadalo čudné, veď predsa obaja nevideli, kam kráčajú. Neskôr Ježiš hovorí, že keď priateľovi chceme vyčítať zlo, máme sa najprv pozrieť na seba. Máme sa stať vzorom pre toho druhého. Neupozorniť ho len „slovne“, ale dať mu potrebný príklad k náprave. Nakoniec Ježiš hovorí, že dobrý strom rodí dobré ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Ak doma pestujeme stromy, vieme, že kvalita ovocia závisí od kvality stromu. Ak je strom červivý, môže priniesť dobré ovocie, ale iba do času, keď ho tá choroba nezničí.

Krstom sme sa stali Kristovými učeníkmi. Dali sme sa na cestu jeho nasledovania. Tá cesta sa volá cesta k svätosti. Byť Kristovým učeníkom, to znamená stať sa svätým, lebo on sám, Ježiš, je svätý. Sám Ježiš je naším učiteľom na ceste svätosti. Učiteľ je ten, kto najlepšie pozná cestu k cieľu. Nie je ako slepec, ktorý vodí druhého po ceste a nakoniec padnú obaja do jamy, ako sme to počuli z evanjelia. Ježiš najlepšie pozná cestu, ktorá vedie do neba k nášmu Otcovi, lebo prišiel od Otca. Stal sa človekom, zobral na seba našu prirodzenosť, aby sa nám čo najviac pripodobnil, aby nás čo najlepšie spoznal, a tak nám ukázal, ako prekonávať vlastné „ja“ a prísť k cieľu nášho života, k spáse a životu večnému. Bol podobne skúšaný a opovrhovaný, ako sa nám to stáva aj dnes, keď sa snažíme žiť evanjelium v našej práci, v rodine a medzi priateľmi. Ľudia sa mu vysmievali, robili si žarty, opovrhovali ním, kládli mu kompromitujúce otázky, aby ho podchytili v reči. On ich však neprestával milovať. Opäť a opäť sa snažil prekonávať pokušenia a hovoril svojim učeníkom, aby robili aj oni podobne. „Milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého, je zákon i proroci. Väčšieho prikázania od Boha niet.“ Láska je najväčšou hybnou silou v živote človeka. Pravá láska je tá, ktorá spočíva v obete. Najlepšími prostriedkami ako si vyvoliť dobro a vyhýbať sa zlu, je pevná vôľa. Táto sa dá dosiahnuť pestovaním čností a sebazapieraním. Čnosť nadobúdame pravidelným opakovaním dobra a sebazápor nám pomôže obetovať sa pre druhého.

Niekedy sa nám zdá, že milovať nepriateľov je ľahšie, ako prijímať priateľov takých, akí sú. Dnešné Božie slovo hovorí, že ak ideme vynášať súd nad svojím bratom, najprv sa máme pozrieť na seba, ako vlastne žijeme, ako sa správame navonok. Náš Učiteľ na ceste k svätosti hovorí, že naším najväčším meradlom má byť láska. Láska, ktorou treba milovať všetkých takých, akí sú. Hovorí: „Milujte hriešnikov, ale nenáviďte hriech.“ Hriech je zlo, ktoré nás všetkých oberá o pokoj, radosť, priateľstvá... Vzdiaľuje nás ďalej a ďalej od Boha a tiež od človeka. Robí z nás otrokov sebe samým. Zvykneme hovorievať, že keď to nie je po mojom, je to zlé. Takto sa snažíme vidieť iba seba, svoje ambície, problémy a nehľadíme na tých, ktorí sú okolo nás. Hriech nás učí vidieť iba na krátku vzdialenosť, to je mať sa teraz čo najlepšie a čo najviac nazbierať pre seba.

Ovocie nášho života sa dá poznať, keď sa na chvíľu zastavíme a pozrieme, čo sme za tú chvíľu vykonali. Nesnažme sa premýšľať o tom, čo vykonal môj sused, suseda, či manžel, manželka. Pozrime sa každý sám do svojho vnútra, čo sme dobré vykonali a kde sme zhrešili tým, že sme odbočili z cesty svätosti. Ak zistíme, že je toho veľa, nevadí. Ježiš dobre vie, že sme náchylní padnúť a odvrátiť sa od dobrého, preto nám ponúka sviatosť zmierenia, aby sme sa očistili, nabrali síl a opäť sa vydali správnym smerom k večnosti. Každý deň prináša rôzne situácie, ktoré nás môžu preskúšať, či sme zakotvení v našom predsavzatí, ktoré sme prijali pri krste – stať sa svätými. Sme poznačení dedičným hriechom, ktorý je príčinou, že sme náchylní padnúť. Máme však rozum a slobodnú vôľu, ktorými sme podobní Bohu, aby sme si volili dobro a odmietali zlo.

Milé sestričky a bračekovia, ako príklad a povzbudenie na ceste k svätosti nám môžu byť svätí, ktorí už prešli túto cestu životom za sprievodu Krista. Sv. Tomáš Morus, ktorý žil v Anglicku, v dobe kráľa Henricha VIII., bol laikom, otcom štyroch detí. Pracoval ako najvyšší štátnik na kráľovskom dvore. Tiež bol osobným priateľom kráľa Henricha. Kráľ a aj ľudia v Anglicku ho mali veľmi radi, lebo videli z jeho skutkov čestnosť, spravodlivosť, úprimnú lásku a trpezlivosť. Tomáš Morus žil svoju vieru v rodine a aj v práci, jednoducho všade, kde bol. Ako to z dejín Anglicka poznáme, kráľ Henrich VIII. chcel zanechať svoju manželku a vziať si svoju milenku za druhú ženu. Žiadal preto od pápeža nulitu manželstva. Cirkev nevidela dôvod, prečo má byť neplatné kráľovo manželstvo, preto pápež nevyhovel jeho žiadosti. Kráľ Henrich často chodil za svojím priateľom Tomášom, aby sa aj on prihovoril zaňho u pápeža a bol na strane kráľa. Tomáš, hoci bol priateľom kráľa, pri rozhovoroch s ním nesúhlasil s kráľovým postojom a snažil sa ho upozorniť, že zišiel z cesty, kde je vodcom Ježiš a jeho Cirkev. Kráľ sa nechcel zriecť svojho postoja a hriechu, v ktorom žil. Naproti tomu sa sám vyhlásil za hlavu katolíckej cirkvi v Anglicku. Svojho priateľa Tomáša dal do väzenia za to, že nie je poslušný jemu ako hlave cirkvi v Anglicku. Nakoniec mu dal stať hlavu. Tomáš Morus sa tak stal mučeníkom za vernosť evanjeliu a Cirkvi, a tým prišiel do cieľa svojej cesty na zemi. Iným príkladom ako žiť evanjelium vo svete sú nám ostatní svätci. Svätý Augustín hovorí: „Miluj a rob, čo chceš.“ Láska má byť základom našej činnosti počas dňa.

Určite každý z nás vie, v čom by sa mal zlepšiť, čo by mal obmedziť, aby pokročil vpred na ceste k svätosti. Dali by sa tu vymenovať konkrétne skutky a povedať o nich niečo. Dnes vás ale chcem povzbudiť ku konkrétnym predsavzatiam, ktoré môžu konkrétne pomôcť.

Milí malí priatelia, skúste si dať dnes predsavzatie počúvať rodičov, urobiť im dobrý skutok, splniť si svedomito svoje povinnosti do školy. My ostatní sa snažme žiť dnes evanjelium vo svojom okolí, pri priateľoch, v zamestnaní, na ulici, v obchodoch, aby mohli tí, ktorí nás sledujú, povedať: „Pozrite, ako sa dokážu milovať, odpúšťať a prijímať jeden druhého.“ Skúsme sa stať svetlom sveta a soľou zeme a nech z naších postojov žiari čistota a ochota byť lepším.

Na začiatku som spomínal, ako sa ma niekto opýtal, čo je to byť kresťanom. Byť pravým kresťanom znamená stať sa svätým, preto snažme sa nasledovať Ježiša, nášho pravého učiteľa na tejto ceste k spáse.
Žádné komentáře
 
Vítam ťa na stránke,ktorá podporuje lepšiu mládež.