Šanca pre lepšiu mládež

,,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" ( Ján 13 kap., 35 verš )

Liturgické oblečenia

Liturgický odev prešiel dlhým vývojom, ale v podstate sa vyvinul z antického oblečenia. Do 5.storočia liturgický odev prakticky nebol. Od 6.storočia začínajú cirkevný hodnostári používať podobné odevy ako sa používali na cisárskom dvore. Najstaršie ornáty mali strih zvonu, ktorý mal iba otvor na hlavu. Postupne sa tvar ornátov menil a prispôsoboval požiadavkám doby. Napríklad ornát a pluviál mali za základ grécky jazdecký plášť. V 6. a 7. storočí prebieha ďalšia zmena. Od 8.storočia je už liturgický odev presne vyprofilovaný. V 17. storočí nadobúda ornát tvar tzv. "husličiek". Ornát sa tak stáva tvrdším, viac zdobeným najmä zlatou, striebornou a hodvábnymi niťami. Najčastejšie sa používala plastická vypodložená výšivka. Ornáty boli šité z drahých hodvábov, vlnených látok, ale boli i súkenné, kožené a z farebných lesklých látok. Najväčšia zmena pre liturgický odev nastáva po II. vatikánskom koncile. Rúcho už nemá hodnotu pre náročné, bohaté symbolické stvárnenie, ale sám odev sa stáva symbolom. Omšové rúcho je zvýraznením, že kňaz koná v mene Krista a na jeho mieste. Každá doba kresťanstva vkladá do tvorby liturgických odevov nové prvky. Na našom území sa šili a vyšívali liturgické rúcha v kláštoroch rehoľnými sestrami, ale i v rôznych dielňach. Z nich najznámejšia bola vyšívacia dielňa v Cíferi, ktorú viedla absolventka umelecko-remeselnej školy v Budapešti, Mária von Hollósy, ktorá sa venovala dnes už málo používanej technike maľbe ihlou a jej práce boli vysoko hodnotené za umeleckú realizáciu jej tvorby. Najvyššie ocenenie získala v Paríži v roku 1900, Zlatú Grand Prix. Rozdelenie liturgických odevov ALBA je dlhá biela košeľa, ktorá sa zhotovuje v bielej alebo prírodnej farbe. Prepásaná býva cingulom, buď látkovým páscom alebo tkaným povrazom. Alba sa nosí hladká alebo sa zdobí výšivkami, krajkami a rôznymi ozdobnými prvkami. ORNÁT z lat. slova ornatus - slávnostný odev. Dnešná podoba ornátu sú vlastne dva polkruhy látky zošité len v plecnej časti. Otvor na hlavu býva spracovaný do rôznych podôb zakončenia - golierov, stojačikov, rolákov a pod. Súčasťou ornátu je štóla. Dĺžka ornátu by mala zodpovedať výške postavy. Ornát sa oblieka na albu. Farba ornátov sa riadi liturgickými predpismi. Biela farba - symbolizuje čistotu, spravodlivosť, zasvätenie, patrí láske k Bohu. Biela farba stvárňuje dokonalosť a duchovnosť. Biela farba sa používa aj na ornáty mariánske, kde sa dopĺňa modrou farbou a jej odtieňmi. Zelená farba - symbolizuje kresťanskú nádej, je to farba všednosti života a jednotlivých dní na ceste k Bohu. Červená farba - je symbolom lásky a krvi. Lásky Boha k človeku a človeka k Bohu. Čierna farba - je farbou dôstojnosti, absolútna, ale aj farbou smútku a bolesti. Fialová farba - v liturgii bola čierna farba nahradená fialovou, ktorá je zjednotením červenej a modrej farby a vyjadruje rozvahu, mier, pokánie, pokoru a tajomstvo. Na pôstne obdobie sa používajú tmavšie odtiene fialovej farby a na adventné jemnejšie. Zlatá farba - je farbou nebeskej slávy a božieho požehnania. Používa sa pri slávnostiach. PLUVIÁL je dlhý kruhovitý plášť obliekajúci sa na albu, rozstrihnutý v prednej časti, zopnutý na hrudníku sponou. Je zdobený na predných aj zadnom diele. Má rôzne podoby goliera. Vyhotovuje sa vo farbe bielej, prírodnej, zlatej a vo fialovej farbe. Súčasťou pluviálu je štóla. SUPERPELÍCIA alebo superka, je biela košeľa so záhybmi spracovanými do sedla siahajúca nad kolená, alebo je zriasená a sformovaná v priekrčníku do stojačika alebo stužky na zviazanie. Zdobí sa rôznymi spôsobmi. KŇAZSKÉ ODEVY REVERENDA sutana, je dlhý čierny odev, ktorý tiež prešiel historickým vývojom. Reverenda je priliehavého strihu, má stojačik a na prednom diely zapínanie na gombíky. Je to kňazský vrchný odev.

 
Vítam ťa na stránke,ktorá podporuje lepšiu mládež.